O dieťatku, ktoré nemalo šancu na život

15.07.2021
"Mám chuť na citrón namočený v kofole!!!" Zobudila som sa zo sna... O citrone v kofole....

 

Chodím celý deň sem a tam. Doma nie je citrón ani Kofola, ale veď ideme na oslavu... Mala by som piť. Veď tam snáď zoženiem.

Celý deň mám v hlave citrón vytiahnutý z kofoly. 

Tak živý sen? Nevadí, musím to mať.


"Čo si dáš Bianca?"

 -Nic, vyžerem steaky, rezne, šaláty, omáčky...A potom , nie ďakujem, neprosím si jagera,...

Prelejem ho spolusediacemu.


"Slečna čašníčka, poprosím si Kofolu, prosím vás viete mi tam dať aj citrón?. Áno?...och ďakujem"

Splnený sen...

Nechce sa mi piť. Potajomky jem citróny ľuďom z limonády.

 

Pár ľudí sa ma pýta: "nie si tehotná?"

Odpovedám:.... "Čo si, nemám byť z čoho"

Prvýkrát na oslave ma nelákal alkohol... Lebo citróny v kofole sú život!


Prišlo ráno.

Počítam.... Pokazil sa mi telefón , ale pred pokazením som mala 4 dni do krámov. Už je pokazený 10 dní....

Citróny??? Žeby citróny boli nápoveda?


"Prosím cestou domov ma zober do lekárne"
Idem pre deti, ponáhľame sa do kútika ku najlepšej kamarátke na oslavu. Vyzdvihnem deti, potrebujem ísť na wc... 

Tak veď skúsime test,nie? Je poobede, bude negatívny aj keby nechcel byť.


Nechcel byť....Veľmi nechcel. Druhá čiarka bola priam bordová.

 

Hlava prepočítava.... Ako? Ako proste ako? Veď sme dávali pozor. Nie, dieťa teraz nedáme. Nie, dieťa nezabijem. Čo mám robiť?

 

Na druhý deň mi dal doktor termín. Už ma pozná. Vie, že ja nemám pokoja kým nemám odpovede. Aj keď má dva-tri týždne čakaciu lehotu na objednanie, zobral ma hneď, ako som prišla do čakárne.

 

"Áno, ste tehotná" , odpovedal mi.

 "Nie, nemôžem byť" hovorím ja..

."Slečna Krížková . Ste tehotná, ale dva mesiace dozadu ste boli na prehliadke a poslal som vám mail"

"Ale veď mne neprišiel žiaden mail.... Povedali ste mi, že mi napíšete ak budem mať zlé výsledky" 

"Áno, mne tu ukazuje, že sme vám napísali mail. Máte zlé výsledky cytológie. Hormón hpv a stav vašej maternice je taký, že to musí ísť von".....

Prepočítavam........Hpv.... Rakovina maternice..... Musí ísť von....Maternica musí ísť von. Maternica musí ísť von. Stále prepočítavam........Maternica musí ísť von.....Aj dieťa musí ísť von.

Áno musí....


Hlava to neberie.
Okej Bianca. 

Necítiš sa na tretie dieťa. Si rada, že tieto dve odrástli.Si rada, že ste všetko prekonali a teraz je dobre. Čo by si robila na materskej s tretím? Začala fetovať????

'Ale veď nezabiješ dieťa, Bianca. Si tak vychovaná. Interupcia je zabitie. Je to vražda. Ty to nenávidiš. Nemôžeš na to pristúpiť...

Ale nemáš na výber. Nemáš na výber. Chceš prežiť ty? Alebo zomrie aj to dieťa a pravdepodobne aj ty?

Nemáš na výber ...Dieťa ide preč .


Vždy si chcela ešte jedno. Vždy si to chcela zažiť aspoň raz pekne, s partnerom pri sebe. Tvoriť rodinu. Tešiť sa z tej správy. Tešiť sa, že bije srdiečko. Tešiť sa, keď prvýkrát kopne. Spolu kupovať výbavičku, zariaďovať izbu. To, čo si nezažila pri tých dvoch, lebo si na to bola sama... Vždy. Vždy si na to bola sama... Raz to zažiť pekne a mať túžbu , aby sa to splnilo je zle? '

Ale nenarodí sa. Nenarodí sa nikdy. Nedostalo ani najmenšiu šancu.


 

Ale keby niet jeho, prišla by som na čas k doktorovi?

 Asi nie.

 Dala som mu iba email, žiadne telefónne číslo. Kto mal vedieť, že mi správu uloží do spamu?


Dieťatko prišlo, existovalo, len aby mi zachránilo život.

 Nemalo šancu na narodenie. Ale zachránilo moju šancu na život.

Aj keď viem, že nikdy už nezažijem to,mať dieťa s niekým,kto si to váži , kto bude pri nás. Vlastne nikdy už nebudem mať ďalšie dieťa.

 

Keby nebolo tohoto... Tejto náhody, zázraku. Nebola by som tu ani ja pre tie dievčatka, ktoré už mám.


Áno, trhá mi to srdce. Trhá mi srdce, že musí ísť preč, že moje telo nezvládne ho donosiť. Že ho nikdy nebudem držať na rukách . Nikdy nebudem vedieť, ako vyzerá. Nikdy nebudem cítiť jeho vôňu.

Ale navždy to bude môj zázrak.Moje bábätko, ktoré mi zachránilo život.



Článok som písala, ešte keď som mala dieťatko v sebe .



Som teraz 3 dni po zákroku.

Priamo pri ňom mi museli odstrániť aj krčok maternice.

Som živá, som zdravá.

Pár dní som nevedela chodiť , ale dnes už fungujem pre moje dcérky, ktoré tu mám pri sebe.

Všade vidím páriky tešiace sa, že čakajú prírastok. A naozaj, trhá mi to srdce.

Nie, že oni čakajú, ale že budem navždy s tým vedomím, že moje dieťatko by malo tak isto rokov ako ich, keby dostalo šancu.



© 2020 Blog jednoduchej zeny, vsetky prava na články vyhradené
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky