Toxické vzťahy a prečo sa od nich nevieme odpútať
Viete, čo ma se*e najviac?
Veta typu: "Ty nie si zaľúbená do neho, ale do predstavy o ňom".
Nie moja zlatá, ja som zaľúbená do neho a do toho, čo cítim iba pri ňom, napriek tomu, aký je a čo robí. Som zaľúbená do toho, aký pocit je vo mne, keď je v mojej blízkosti. Som zaľúbená do každej krásne chvíle strávenej s ním...aj keď je debil.
Je množstvo toxických chlapov.
Ja vám viem napísať moju skúsenosť s chlapom, ktorý bol díler pervitínu a závislý na drogách . Ale pointa, prečo sme naviazané na vzťahy, ktoré sú nezdravé, na mužov, ktorí nás privádzajú k hranici šialenstva zostane rovnaká aj napriek tomu, že uvediem svoju osobnú skúsenosť.
Moja zaľúbenosť prišla úplne nečakane. Bola som zničená z 6 ročného vzťahu. Sama s deťmi doma a žila s bývalým.
V rozprávke príde kôň na bielom koni. V realite prišiel princ závislí na bielom pervitíne. Čo som samozrejme v tej dobe nevedela. Bol tu pre mňa vždy, keď som ho potrebovala. Aj keď bol na druhom konci krajiny, vždy poslal niekoho, aby mi doniesol veci, čo som potrebovala.
Keď som sa mu chvíľu neozývala vedel, že je zle a došiel pod moje okno, zahlásil: "Zbal seba aj deti, idete ku mne".
Pôvodne som tam mala byť dva dni. A zrazu prvý lockdown- zavreté okresy. Z dvoch dní sa stal týždeň.
Týždeň plný opory, starostlivosti a všetkého, čo som predtým nedostávala. Prvý krát v živote som zažila to, že som vstala sama od seba a videla som, že ON nakŕmil moje deti a hra sa s nimi.
Keď niekto niečo takéto robí pre ženu, po tom, čo sa jej toho veľa nedostávalo- nenechá ju to chladnou.
A to bol začiatok krásneho romániku.
Nie, doteraz nemôžem povedať, žeby som pri ňom zažila niečo zlé, žeby sa o nás nestaral, žeby som mala málo lásky, alebo zlé zaobchádzanie.
Ale zistila som to. Zistila som, že berie a predáva drogy. Asi som bola predtým úplne zaslepená, keď miesto toho, aby pri mne v noci spal- drhol kuchyňu, alebo išiel preč a na druhý deň fungoval ako nič.
Áno, láska je slepá.
Ale v momente , ako som to zistila prišiel koniec. Toto moje deti nemôžu zažívať, nemôžu byť pri takom človeku a v neistote, že jedného dňa nám zaklope na dvere polícia.
Koľko mi to vydržalo?...presne týždeň.
Potrebovala som ho, potrebovala som byť pri ňom, cítiť sa v "bezpečí", že ma chráni a cítim to, čo nikdy pri nikom inom.
Začala som za ním chodiť, keď mal ex moje deti. A tento nekonečný príbeh pokračoval.
Kvôli nemu, som prešla všetky svoje zásady. Nenávidím drogy. A zrazu som s ním bola na ceste ich rozviesť. Užívala som si každý moment s ním. S ex som sa rozišla kvôli drogám a zrazu som sa na tohoto pozerala, ako ich berie pri mne.
Nehovorím, že ma to netrápilo. Trápilo a veľmi, ale nedokázala som upustiť od toho, čo cítim ku nemu. To bola zase moja droga. On. Akokoľvek mi mohli ľudia dohovárať, ja som to všetko vedela. Ale nedokázala som sa ho pustiť. Nedokázala som pustiť ten krásny čas pri ňom.
Trvalo to celé mesiace. Vždy keď som mohla som bola s ním . Bol to človek, za ktorého by som schytala guľku do hlavy . Nevedela som racionálne uvažovať.
Veľmi dlho trvalo, kým to celé skončilo, hlavne vo mne. Aj to až keď som zistila, že taká, aká som pre neho ja výnimočná, tak sú také ďalšie dve. Teda, čo sa pri ňom tak cítia.
Chcela som vás v skratke uviesť do toho, že áno aj ja som si týmto prešla. Ale teraz by som vám rada napísala vysvetlenie, ktoré mi dala moja psychologička, prečo sa nevieme odpútať od muža, aj keď vieme, že to, čo robíme je zlé.
Aby som to vysvetlila laicky, predstavte si krivku. Krivka pri normálnom vzťahu ide občas trocha hore a občas trocha dole. Pozitívne a negatívne emócie.
Ale krivka pri toxickom vzťahu ide rapídne hore a rapídne dole. Všetky emócie prežívame silnejšie.
Tak, ako kvôli nim veľmi plačeme a máme chuť sa aj zabiť za to, čo robia. Tak isto, keď sme pri nich šťastné, sme šťastné tak, že sa to slovami nedá ani opísať.
My nie sme závislé na nich.
My sme závislé na extrémnych emóciach, ktoré vďaka nim cítime.
Z biologického hľadiska vysvetlené, budem citovať zo štúdie:
"Zamilovanosť je podobný pocit akou je závislosť na drogách. Podobnosť nachádzajú v uvoľňovaní eufórie, vrátane chemických látok v mozgu, ako sú dopamín, oxytocín, adrenalín a vazopresín."
A viete, čo sa deje pri takomto "extrémnom" zamilovaní?
Naše telo produkuje hormóny v oveľa vyššom množstve, ako keby sme boli v stabilnom vzťahu. Všetky emócie cítime viac, o to viac stav "zaľúbenosti".
Stávame sa závislé na tých pocitoch. Strácame samé seba, ideme cez všetky naše zásady. A to kvôli človeku, ktorý za to vôbec nestojí. Lenže my si nevieme pomôcť. Rovno by nás mohli poslať, ako feťákov na odvykačku a my by sme si tam pár týždňov krízovali.
A ako z takéhoto vzťahu von?
Nebudem klamať, neviem vám presne povedať. Vnímala som realitu, vnímala som, že sa pri ňom mením ako Harley Quinn pri Jokerovi, ale nevedela som si povedať stop.
Stop prišlo samé. Až keď sa to dostalo do určitého bodu, kedy moje reálne zmýšľanie prebralo nadvládu nad mojím zaľúbeným ja.
Doteraz je to však pre mňa človek, ktorý vie, že nech sa stane hocičo, vždy mu budem držať stranu a pomôžem mu. Aj keď už viac nechcem, aby bol v mojom živote.
Preto sa tento článok nevolá "ako sa odpútať od toxického vzťahu" , ale "toxický vzťah a prečo ho nevieme stopnúť"