Depresia a depresívna úzkostná porucha
Depresia:
Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; angl. major-depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Chorý upadá do malomyseľnosti a anhedónie, pričom v obzvlášť závažných formách depresívnej epizódy môže rozvinúť psychotické symptómy v podobe skľučujúcich a sebaodsudzujúcich (autoakuzačných) delúzií (bludov), ktoré sú sprevádzané niekedy aj halucináciami, prípadne úplným ochromením telesnej motoriky
Jediný rozdiel je v tom, že človek má depresívne obdobia, ktoré prichádzajú z ničoho nič, väčšinou pod vplyvom veľkého stresu. Niekedy to trvá pár dní, inokedy pár týždňov.
Ako sa u nás doma situácia zhoršovala cítila som sa byť čoraz slabšia , nevládala som robiť bežné činnosti. Zrazu ma prestali tešiť veci, z ktorých by som mala mať veľkú radosť. Pozerala som na svoje deti a plakala som, ani som nevedela prečo. Vyvrcholilo to tak, že som celé dni preležala a preplakala v posteli. Nevedela som nájsť motiváciu do života, mala som pocit, že sa mi rúca celý svet, že všetko je úplne zbytočne a jediné , čo som chcela bolo , aby to skončilo , alebo aby som už umrela .
.Keďže ja netrpim depresiou, ale depresívnou úzkostnou poruchou prichádzalo to niekedy na pár dní, niekedy to trvalo celé týždne. Na človeku, ktorý trpí depresiou nemusíte zbadať vôbec nič. Väčšinou sa buď utiahneme úplne do súkromia, alebo nasadíme umelý úsmev a tvárime sa, že je všetko v poriadku . Pritom nás zožiera vlastne vnútro . Je to neskutočné utrpenie byť uväznená v svojej hlave a nevedieť si nijako pomôcť.
Najhoršie, čo môžete povedať človeku s depresiou je, že to je iba v hlave a musí zmeniť svoje myslenie.
Nie, to nie je problém myslenia. To je reálna choroba, kedy hlava nespolupracuje a my si nevieme pomôcť.
Na toto mi okrem liekov pomohla imaginatívna psychoterapia, po 3 sedeniach som už cítila veľké zlepšenie a po 10tich môžem povedať, že som z toho bola vonku ❤️
Hovorím, naozaj nie je hanba niečím takýmto trpieť a nájsť pomoc. Nikdy v tom nie ste sami. Je nás veľa, ale veľa ľudí sa o tom bojí rozprávať. A to je dôvod, prečo som sa rozhodla o tom písať takto otvorene. Chcem, aby ste vedeli, že nás je veľa a bojujeme dennodenne so svojimi démonmi v tichosti, doma, skrytý pred svetom.