"Daddy Issues, alias "Oteckovský syndróm "

Čo je to daddy issues?

Na Slovensku úplne chýbajúca téma, ktorú marno budete hľadať v googli .

Ale aj tak ňou trpí, vyše 20% žien.

Aby som vám objasnila o čo presne ide, tak sa vás spýtam pár otázok, aby ste vedeli, či ním trpíte:

1- Máte vo vzťahu pocit, že váš muž musí rozhodnúť kam pôjdete a čo budete robiť?

2- Keď sa zamilujete, zrazu prehliadate jeho zlé stránky?

3- Cítite, že kvôli nemu ste prešli svoje vlastné hranice, ktoré ste si stanovili./ Boli by ste schopné ich prejsť?

4- Cítite sa aj v zlých situáciách na 100% istou, lebo viete, že ho máte a pomôže vám?

5- Keď sa pohádate, trápite sa a vieš, že všetko bude okej, ak to urovnáte ?

6- Staviate jeho potreby pred svoje vlastné?

7- Keď ste vo vzťahu, máte pocit, že vám partner musí odsúhlasiť stretnutie s kamarátkami?

Ak ste odpovedali na 0-3 otázky ano- nemáte daddy issues

Ak ste odpovedali na 4-5: máte miernu formu daddy issues

Ak na 6-viac:

Vítam vás v tomto článku pre vás.

Na Slovensku to ešte veľmi neriešime, ale v zahraničí to je veľmi hýbajuca sa téma .

Čo, ak som žena, ktorá pre chlapa urobí všetko? Čo ak kvôli nemu prejdem všetky svoje hranice? Čo ak mu odpustím veci, ktoré som si myslela, že mu neodpustím?

Nemám hrdosť?

Alebo mám iba "daddy issues"?

Mnoho ľudí si tento vzťah predstavuje iba medzi starým pánom a mladou ženou. Ale to tak nie je.

Tento syndróm môže cítiť každá žena, pri hocijakom veku muža.

Je to jeden z takzvaných "toxických vzťahov", ktorý sa na žene môže ukázať kvôli rôznym dôvodom.

Najčastejšie je to práve neprítomnosť otca v detstve .

Ďalším je nedostatok pozornosti od otca.

Posledným z 3 najčastejších dôvodov je nepozornosť mužskej náklonnosti v období dospievania.

Z psychologického hľadiska:

Žena si podvedome hľadá niekoho, kto ju bude nadovšetko milovať, bude pre neho jediná na svete a stále jej bude dokazovať svoju náklonnosť. A zároveň má potrebu dať mu maximum zo seba, aby si ju ziskala.

Táto žena ti bude najlepšou milenkou, kamarátkou , spriaznenou dušou a poslucháčom.

Z mojej skúsenosti:

Už si prešla všetky hranice, kvôli niekomu, len aby si ho mala pri sebe? A zároveň si sa cítila byť extrémne nažive len keď si bola s ním?

Ja som prešla. A nevedela som ani prečo to robím .

Prešla som každú jednu hranicu, ktorú som mala. A plakala som kvôli tomu, nehovorím, že nie. Ale ten pocit, keď došiel ku mne a objal ma. Tam som bola v bezpečí.

Bolo mi jedno čo robil, aký bol. Pre mňa hralo rolu iba to, ako sa cítim ja pri ňom. Môj tatinko bol pri mne a v bezpečí. Nezáležiac na tom, že robil veci za ktoré sa ide do basy.

Bol pri mne.
 

Poznáš tento pocit?

Možno nesmeroval celkom do basy.

Možno nerobil nič zlé.

Možno si iba tá, ktorá sa podľa všetkých "chorobne naviazala"

Dokážeš niekomu vysvetliť ten pocit, ktorý máš v sebe? Že aj keď je toxický pre teba, ty máš ku nemu iný vzťah?

Alebo ani nemusí byť toxicky. Len ty ho potrebuješ k prežitiu . Máš pocit, že za neho by si najradšej aj dýchala.

Zlatko, nie si chorá, nie si psychopatka .

Iba máš deficit lásky, či už z detstva alebo z dospelosti.

Dávaš toľko lásky, ako len dokážeš, lebo taká láska ti aj chýbala/ chýba.

Staviaš chlapa pred seba, lebo tak máš pocit, že sa ti to aj vráti.