Úzkosti, panická porucha, generalizovaná porucha, agorafóbia, čo to vlastne je 

Takže na začiatok by som vám chcela objasniť, čo to vlastne je úzkosť, čo sú to úzkostné poruchy konkrétne panická porucha a generalizovaná porucha, s ktorými bojujem ja.

Úzkosť je negatívny cit, negatívny emocionálny stav, ktorý vzniká pri ohrození, neistote, neúspešnosti, ostrých konfliktoch alebo deprivácii. Úzkosť je považovaná za normálnu reakciu na stres. Príčina úzkosti je ohrozenie, neistota, neúspešnosť alebo ostrý konflikt.

Rozdiel medzi klasickou úzkosťou a úzkostnou poruchou je ten, že úzkostná porucha sa neprejavuje iba v týchto situáciách, ale je dôsledkom dlhotrvajúceho stresu.

Sú rôzne formy úzkostných porúch, avšak všetky majú niečo spoločné- a to je stav úzkosti, ktorý sa prejavuje nadmerným strachom, človek vidí nebezpečie na každom rohu, nedokáže sa sám ukľudniť. Nevie už prepnúť mozog do "kľudného" stavu. Z biologického hľadiska je úzkostná porucha dôsledok chýbajúceho hormónu šťastia - serotonínu. Telo ho už nevie produkovať  v dávke, aká je pre mozog potrebná .

Panická úzkostná porucha-

Panická porucha patrí do kategórie tzv. úzkostných porúch. Ako už jej názov predznamenáva ide o opakované stavy veľmi intenzívnej úzkosti - paniky. Prichádzajú bez zjavnej príčiny a teda ich príchod nemožno predvídať. Často sú tieto stavy sprevádzané celou paletou rôznych telesných príznakov: búšenie srdca, potenie, triaška, sucho v ústach, ťažkosti s dýchaním, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, pocit roztraseného žalúdka, návaly tepla alebo chladu, pocity znecitlivenia alebo mravenčenia. Tiež sa môžu dostaviť príznaky zmeny duševného stavu: pocit závrate, mdloby, nepokoj, točenie hlavy, pocit, že to čo sa deje je nereálne, strach zo straty kontroly, zo "zbláznenia sa", zo straty vedomia, zo smrti.

Panickou poruchou trpí až 1,3% populácie, najohrozenejšia kategória sú ženy medzi 21-27 rokom života

Generalizovaná úzkostná porucha-

Ľudia, u ktorých saprejavujegeneralizovanáúzkostnáporuchu (GAD), sa nekontrolovateľne obávajú bežných vecí, udalostí a situácií. Často sa tento stav označuje ako chronická úzkostná neuróza a od normálnych pocitov úzkosti sa líši.Pacienti s touto chorobou často nedokážu povedať, čoho sa boja, a cítia, že sa môže stať niečo zlé, alebo sa jednoducho nedokážu upokojiť. Táto nadmerná nereálna obava je náročná na psychiku a postupne môže narúšať vzťahy a každodenné aktivity.

Ruka v ruke s týmito poruchami ide aj agorafóbia

Agorafóbia-

Agorafóbia je chorobný strach z pobytu v otvorenom priestore. Postihnutý sa bojí prejsť námestie, ulicu a podobne. Liečbou prvej voľby je tzv. kognitívno-behaviorálna psychoterapia.

Ide o celú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach z opustenia domova; z obchodu, tlačeníc a verejných priestorov; z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez sprievodu. Pacienti sa často nápadne vyhýbajú fóbickým situáciám, niektorí agorafobici pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokážu vyhnúť fóbickým situáciám.